100-ročná tradícia

V roku 2021 si pripomíname 100 rokov devínskeho ríbezláku.

V roku 1921 začal obchodník Alois Sonntag distribuovať prvé „značkové“ ríbezľové víno, ktoré si získalo naozaj veľkú popularitu.

Sonntag samozrejme ríbezľové víno nevymyslel, ľudia si bežne robili doma vína z ríbezlí, jabĺk, višní a podobne. Využil však situáciu, keď Devínčania stratili po vzniku ČSR odbyt pre svoje ríbezle, ktoré pestovali na Devínskej kobyle.

V roku 2007 sme so značkou THEBENER oživili takmer mŕtvu, dnes už storočnú tradíciu legendárneho devínskeho ríbezláku a radi sme inšpirovali aj ďalších výrobcov.

Prečítajte si viac o histórii vinohradníctva a vinárstva v Devíne, ktorá siaha až do 2. storočia pred Kristom.

Devín bol v minulosti nielen jedným z „hlavných miest Veľkej Moravy“, ale azda aj „hlavným mestom“ vinárstva v našom regióne. Archeologické nálezy nádob na víno a nástrojov na pestovanie viniča pochádzajú ešte z čias Keltov (2. storočie pred Kristom). Najviac dôkazov o vinohradníctve je z obdobia staroslovanského osídlenia v 9. – 10. storočí, keď mala osada názov Dowina.

V neskorších dobách bol Devín (do chotára patrila aj dnešná Karlova Ves) z hľadiska vinárstva významnejší než blízka Bratislava. Takto bol Devín vždy aj znázorňovaný na rytinách a maľbách – mestečko s hradom a kostol pod rozsiahlymi svahmi vinohradov. K tomu sa začiatkom 20. storočia pridala novodobá devínska vinárska tradícia – ríbezlák. Ríbezle vraj v Devíne vysadili vo väčšom rozsahu po tom, ako koncom 19. storočia fyloxéra (choroba viniča, mor) zničila rozsiahle vinice v celej Európe. V Devíne boli rozľahlé ovocné sady, najmä ríbezle a marhule, ktoré sa denne vozili loďami do Viedne až do zániku Rakúsko-Uhorska v roku 1918, keď hranice uzavreli. Bohatú úrodu ríbezlí nemal kto vykupovať, tak ich sedliaci nechávali poschnúť na koreni.

Do 1920 Národný poklad

Vinohradníctvo bolo v minulosti jednou z hlavných činností devínčanov, devínske víno vraj bolo výnimočne dobré a vychýrené, takže ho v roku 1688 cisár Leopold dovolil predávať v sudoch pod ochrannou známkou. Zaslúžili sa o to najmä výborné prírodné podmienky – veľmi vhodné podložie a ideálna orientácia svahov Devínskej Kobyly na juhozápad. Takéto lokality napr. vo Francúzsku alebo Nemecku považujú doslova za „národný poklad“, na ktorý nedovolia siahnuť žiadnym „developerom“.

1920 - 1949 Veľkovýroba

V roku 1922 miestny obyvateľ pán Alois Sonntag založil veľkovýrobu ríbezľového vína. Mal aj vlastné ríbezľové sady, ale ríbezle najmä skupoval od miestnych pestovateľov, ktorým sa tak opäť oplatilo venovať sa ich pestovaniu. Na Slovensku mal viacero desiatok odberateľov – reštaurácií a krčiem, ríbezľové víno vyvážal vraj aj do zahraničia. Okrem ríbezľového vína vyrábal aj ríbezľový vermut, ktorý získal zlatú medailu na výstave v Paríži. Odvtedy sa devínsky ríbezlák stal fenoménom, známym široko – ďaleko. Krátke spomienky na tieto časy spísala Rudolfína Solíková, vnučka Aloisa Sonntaga.

1938 - 1945 Úpadok vinohradníctva

Katastrofou pre vinice boli obe svetové vojny, najmä obdobie v rokoch 1938-1945, keď Devín patril k Nemeckej ríši. Úpadok vinohradníctva tu nastal aj po odsune Nemcov v roku 1945, keď z 859 Nemcov tu zostalo len 22.

1949 - 1989 Obnova vinohradov

K čiastočnej obnove vinohradníctva došlo až po roku 1949, keď vzniklo devínske poľnohospodárske družstvo (JRD Karlová Ves – Devín), avšak dá sa povedať, že s kolektivizáciou de facto vymreli poslední miestni vinári a vinohradníci. JRD prebralo štafetu výroby devínskeho ríbezláku a predávalo ho aj vo svojich viechach v Karlovej Vsi a na Obchodnej ulici. Na tieto si určite pamätajú hlavne študenti STU, ktorí tam radi chodievali tráviť voľné chvíle medzi prednáškami. Ríbezľové víno malo svojho času také zvučné meno, že jednu z pôvodných etiket navrhol dokonca sám Ľudovít Fulla.

1989 - 2007 Výroba len pre vlastnú spotrebu

Od 90. rokov výroba ríbezľového vína upadla (spolu s úpadkom vinohradníctva), zopár Devínčanov ho vyrába spravidla už len v malých množstvách pre vlastnú potrebu.

2007 Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov

Aby táto tradícia nezanikla, obnovili sme v roku 2007 výrobu devínskeho ríbezláku v spolupráci s pánom Ottom Zmelíkom, ktorý sa jeho výrobe venuje už dlhé roky.

Symbolicky, na sviatok sv. Urbana, bol v roku 2007 založený Devínsky spolok vinárov a vinohradníkov. Členovia spolku si zobrali za cieľ obnoviť vinárske a vinohradnícke tradície v regióne. Ich zámerom je záchrana a oživenie vinohradov, pivníc a viech v Devíne, zviditeľnenie a zachovanie Devína ako vinárskeho mestečka. Jedným z prvých úspechov bolo začlenenie Devína do Malokarpatskej vínnej cesty, zdokumentovanie a sprístupnenie histórie vinohradníctva v Devíne.

2007 - 2021/22 Pokračujeme v 100-ročnej tradícii

Naše suché a polosuché vína, i unikátne barikové víno z čiernych ríbezlí, získali niekoľko prestížnych medzinárodných cien. Ponuku sme obohatili aj o sirupy a džemy/lekvár.